© 2015 Kovács Gyula Telki

Článokztelki

Keď sa na jednom odbornom školení pre zbormajstrov v Nyíregyháze stretli  dve talentované zbormajsterky, Andrea Ferencei z Košíc a Tímea Szíjártó z Budapešti, ako zadelené na spoločnú izbu, ešte ani jedna z nich nemohla tušiť, čo všetko majú pred sebou a čo čaká ich rodiace sa priateľstvo.

Keď sa v roku 2008 v Košiciach založil nový spevácky zbor Voces, jeho členovia ešte nemohli tušiť, že vďaka ženskému speváckeho zboru z Telki začlenia do svojho repertoáru aj odborný termín  biodiverzita.

Keď si Attila splnil svoj doslova (rozmerom) najväčší sen a kúpil si basu, ešte nemohol tušiť, že tento nástroj sa zaslúži o pamätné momenty aj ako doprovod zboru.

Ale poďme pekne po poriadku. Priateľstvo naznačené v prvej vete prerástlo postupom času do priateľstva medzi dvomi zbormi, ktorého prvý akord zaznel v Košiciach, kedy spevácka skupina Voces v decembri 2014 pozvala na adventný koncert Ženský spevácky zbor z Telki. Po koncerte plnom príjemnej atmosféry a výkonov na vysokej úrovni nasledovala spoločná večera, po ktorej sa dievčatá z Telki rozlúčili s tým, že nabudúce sa dve zoskupenia stretnú u nich.

Po istej výmene listov a organizačných náležitostí  košický Voces nastúpil s veľkým očakávaním  do malého autobusu, ktorý sa 6. marca vybral smerom do Telki.

V cieli nás už čakala vždy vysmiata Emese a hoci to znelo neuveriteľne, naozaj sme sa mohli ubytovať v úžasnom, štvorhviezdičkovom hoteli vďaka veľkorysej podpore miestnej samosprávy.

Na druhý deň ráno sme sa v sprievode Nóry a zástupcu susedného Budajenő v osobe Csillinho manžela, Istvána, mohli zoznámiť s niektorými zaujímavými lokalitami v okolí. Hneď sme aj teda zabočili do miestneho rímskokatolíckeho kostola, kde nás otec Gábor srdečne privítal a my sme s radosťou vyhoveli milej prosbe a „spustili sme” jedno Ave verum. V kostole prebiehalo obvyklé sobotňajšie posedenie s deťmi a bolo naozaj milé vidieť na tvárach mladých rodičov a ich ratolestí, že sme našim výkonom dokázali prekvapiť a potešiť. Ďalšia avízovaná zastávka prehliadky znela na prvý pohľad trochu bizarne  – získali sme možnosť navštíviť miestnu čistiareň odpadových vôd. Tento zážitok ostal hlboko zarytý aj v našich nozdrách, ale s dlhým nosom sme samozrejme neodišli! Mimochodom, tu prezentovaný, absolútne ekologický proces je fakt jedinečný…vďaka vám, milé baktérie!

Potom sa slova ujal István a pod jeho vedením sme si dali prechádzku cez starý cintorín až ku kostolu v románskom slohu, ktorý bol nedávno moderne zrekonštruovaný s rešpektom pre dobové znaky. Dobre nám padla prechádzka za ostrého jarného slniečka, medzi zárodkami prvých pukov – ale museli sme sa poponáhľať, pretože nás v miestnej škole už čakali ženy zo zboru! Zrejme už niekoľko dní pred našou návštevou nič iné nerobili, len varili a piekli, keďže pod rôznymi pochúťkami na naše privítanie sa prehýbalo nemálo stolov. Najprv však bolo načim pracovať! Timi začala spoločné rozospievanie, ktorého sme sa bez podozrenia zúčastnili, pričom sme netušili, že onedlho budeme vydaný napospas osudu s rebrami navonok, v ústach s balónikom a mňaukajúc ako opustené mačiatka…. Termín nášho koncertu sa pritom neustále blížil a tomu úmerne narastala aj naša nervozita. Na generálke sme si vyskúšali aj akustické podmienky v aule.

Koncert sa začal takmer podvečer spoločnou piesňou v podaní dvoch zborov, zaspievali sme evergrín maďarskej zborovej hudby s názvom Tebe znie táto pieseň. Následne začal program našich hostiteľov. Bolo veľmi príjemné spoznať v ňom skladby, ktoré odzneli aj v Košiciach a ešte lepšie bolo vypučiť si aj nové veci. Dokonalá artikulácia, krásny súzvuk, presná, čistá intonácia – tieto baby sa v tom vyznajú! Náš Voces predstúpil pred početné obecenstvo v druhej časti programu, aby sa svojím prednesom zavďačil za milé prijatie. Snažili sme sa predviesť staré i nové a dať do toho srdce i dušu. Môžeme len dúfať, že keď sme ku koncu spievali Wonderful World – kedy sme do spevu zapojili aj naše publikum – dojatosť na tvárach vyvolali krásne tóny a nič iné! Dostali sme obrovský potlesk, ktorý sa nám nikdy nezunuje, cítili sme z neho vďaku aj povzbudenie, že máme prečo pokračovať, oplatí sa spievať v zbore!

V nedeľu sme sa ešte zastavili na omši otca Gábora a s jeho milým povolením sme si na obrade aj zaspievali. Prišli sme so spevom a lúčili sme sa tiež spievajúc, ba aj v autobuse cestou domov sme veľa spievali – hoci tento repertoár už nebol práve renesančný… Zážitky nám v hlave víria, cítili sme sa veľmi dobre, tento výlet bol pre tímový duch Vocesu veľmi prospešný.

Ďakujeme, dievčatá, ďakujeme Telki!